Kubizmus
7. 10. 2009
Kubizmus bolo avantgardné umelecké hnutie, ktoré poníma výtvarné umenie revolučným spôsobom. Princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne. Zároveň znamenal aj obrovskú zmenu v prístupe ku skutočnosti, nielen vo videní, ale predovšetkým v práci s realitou. Zobrazovaný predmet bol rozkladaný až na najjednoduchšie geometrické tvary (predovšetkým kocky - latinsky cubus), ktoré boli potom pomocou fantázie skladané do obrazu, preto zobrazené predmety pôsobia dojmom, že sú deformované a objavujú sa zároveň z niekoľkých pohľadov. Problém nastal pri predmetoch, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu, pretože potom vznikalo mnoho priehľadov s neobvyklými uhlami pohľadu.
Kubizmus sa snažil počítať aj so štvrtou dimenziou (ovplyvnené A. Einsteinom) a s nekonečnom. Preto kubizmus musel riešiť nové problémy perspektívy a vytváral nové priestorové vzťahy medzi predmetmi. Einstein sa od nich dištancuje vyhlásením: "Nový spôsob vyjadrovania v umení nemá nič spoločné s teóriou relativity."
Kubizmus mal veľký dopad na umelcov prvých desaťročí 20. storočia, a tým ovplyvnil (priamo či nepriamo) vývoj nových umeleckých štýlov (futurizmus, konštruktivizmus a expresionizmus). Jedine v Čechách a na Slovensku sa stal kubizmus tzv. národným architektonickým slohom 1. ČSR. V Čechách sa prejavil i v ďalších oblastiach, ako interiérový dizajn, knižný, odevný dizajn. Predmety dennej potreby tvarované v kubistickom duchu sa stali reprezentantom nového spoločenského štýlu, aký nemá paralelu v iných krajinách Európy.
Pretože kubizmus bol smer, v ktorom literatúra nemala veľký vplyv, nemá žiadny presne vymedzený začiatok (nevyšiel mu žiadny manifest, ...).
Prvé impulzy, ktorými bol kubizmus ovplyvnený môžeme vysledovať okolo roku 1906 pri dielach, ktoré počas svojich študií v Paríži vytvárali Georges Braque (Francúz) a Pablo Picasso (Španiel). Spočiatku bola ich tvorba na sebe nezávislá, oboch ovplyvnil Paul Cézanne a africké domorodé umenie. Roku 1907 začali pracovať spoločne a zostali spolu až do vypuknutia prvej svetovej vojny (1914).
Termín „kubizmus“ ako prvý použil francúzsky kritik umenia Louis Vauxcelles v roku 1908 (ako „bizarreries cubiques“ = "kockovité čudnosti"). Toto použitie bolo myslené hanlivo. Neskôr bol termín prijatý, aj keď sa jeho zakladateľom nepáčil.
Kubistické hnutie sa aj vďaka podpore H. Kahnweilera (obchodník s umením), rýchle rozšírilo a po roku 1910, sa dá hovoriť o kubistickej škole.
Podľa tvorby delíme kubizmus na:
1.Prekubizmus - (1906 - 1909), toto obdobie zahájili kubisti Georges Braque a Pablo Picasso. V období, kedy kubizmus vznikal, sú diela ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi trendami, dochádza k objavovaniu kubistickej perspektívy. (napr. Pablo Picasso - Ženský akt). Postupne sa zobrazované predmety obmedzujú na základné geometrické tvary, z farieb sa používali iba odtiene sivej a hnedej farby.
2.Analytický kubizmus (1909 - 1912), v tomto období kubizmus nebol abstraktným umením, farba sa stále takmer nepoužívala. Dochádza k čiastočnej abstrakcii, čiže zobrazované predmety sú nahradzované inými podobnými predmetmi. Zobrazovaný predmet je rozložený na jednotlivé geometrické tvary, ktoré sú potom zobrazené neperspektívne vedľa seba.
3.Syntetický kubizmus (tiež vrcholný) (1912 - 1914) - v tejto fáze sa kubizmus priblížil k abstrakcii, napriek tomu je pre neho stále dôležitý zobrazovaný predmet, ktorý sa skladá z línií a plôch. Objavuje sa koláž a s ňou aj farba.
4.Orfizmus - toto obdobie dospelo k úplnej abstrakcii, využíva farby. Umelci už nenapodobňujú ani sa nijakým spôsobom nesnažia rozkladať či znovu skladať reálny predmet, tým sa vlastne jednotlivé maliarské prvky stali celkom nezávislé na realite.
5.Po roku 1923 došlo k ďalšiemu rozvoju kubizmu, ale už to nebol čistý kubizmus, ale kubizmus niečím ovplyvnený napr. imaginatívny kubizmus je ovplyvnený surrealizmom.